Historia hnutia Svetlo-život

Hnutie Svetlo-Život (HSŽ)

Je jedným z hnutí obnovy Cirkvi v duchu učenia II.vatikánskeho koncilu. Združuje ľudí rôzneho veku, aj povolania: deti, mládež, dospelých a to rovnako laikov, kňazov, ako aj členov rehoľných spoločenstiev, sekulárnych inštitútov. Patria do neho aj rodiny, ktoré tvoria rodinnú vetvu Hnutia, nazývanú Domácou Cirkvou.

Cieľom Hnutia Svetlo-Život je výchova zrelých kresťanov skrze formáciu v malých skupinách, ktorej obsah a metódy sú prispôsobené jednotlivým vekovým kategóriám. Táto formácia k zrelému kresťanstvu má viesť k aktívnej službe v Cirkvi a takto chce prispievať k obnove Cirkvi.

  Zakladateľom Hnutia je poľský kňaz o.František Blachnicki (1921-1987). Bol kňazom katovickej diecézy, profesorom pastorálnej teológie na Katolíckej univerzite v Ľubline (KUL), založil ženský sekulárny inštitút Nepoškvrnenej Matky Cirkvi(1958), inicioval vznik Únie kňazov Krista-Sluhu(1980). Založil a viedol tiež Kruciátu triezvosti(1957-1960) a Kruciátu oslobodenia človeka (od r.1978). V rokoch 1967-1982 stál na čele Krajowego Duszpasterstva sluzby liturgicznej (túto ustanovizeň založila poľská biskupská konferencia z cieľom zaviesť do praxe závery II. Vat. koncilu v oblasti liturgie). Vyhlásenie výnimočného stavu v r. 1981 ho zastihlo za hranicami Poľska, kde bol nútený zostať -  ako persona non grata pre vtedajší socialistický režim. Od roku 1982 žil a pracoval v nemeckom Carlsbergu, kde aj v r.1987 zomrel. Jeho telesné pozostatky boli prevezené do Kroscienka n.Dunajcom a v súčasnosti prebieha jeho proces blahorečenia v Ríme.

Centrum HSŽ sa nachádza v Kroscienku n.Dunajcom na Kopiej Gorke a jeho srdcom je kaplnka Krista-Sluhu. Domáca Cirkev má svoje centrum tiež v Kroscienku n.Dunajcom na Jagielonskej ul.

Od r. 2006 má aj Hnutie na Slovensku svoje centrum a to v Prešove na Kalvárii https://www.hsz.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=117&Itemid=109, kde sídli aj súčasný národný moderátor HSŽ s malým spoločenstvom.

Znakom Hnutia Svetlo – Život je starokresťanský znak, ktorý sa skladá z dvoch gréckych slov  fos (svetlo) a zoe (život). Tie sú spojené do tvaru kríža a vytvárajú tak jeden nedeliteľný celok. Tento znak môžeme nájsť v katakombách a symbolizoval Ježiša Krista, ktorý o sebe hovorí: „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8,12) a  „Ja som ...  život“ (Jn 14,6) Spojené sú písmenom omega, ktoré symbolizuje osobu Ducha Svätého.

Pre členov Hnutia je tento znak výzvou, aby odovzdali svoj život Ježišovi Kristovi, t.j.  aby ho prijali za svojho Pána a Spasiteľa, aby sa stal ich svetlom a životom. Tento symbol obsahuje tiež požiadavku prijímania Božieho slova, ako slova života, to znamená takého, ktoré realizujeme vo svojom živote.

Prítomnosť Ducha Svätého poukazuje na to, že nie sme schopní sami od seba úplne sa odovzdať Kristovi, lebo „nik nemôže povedať: "Ježiš je Pán", iba ak v Duchu Svätom“ (1Kor 12,3b) a tiež že nikto nedokáže uvádzať Božie slovo do života bez jeho pomoci „...kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho“(Rim 8,9b).

Rodinná vetva Hnutia Svetlo-Život – Domáca Cirkev – má ten istý znak vsadený do domčeka (nachádza sa v jeho hornej časti). V jeho dolnej časti sú spojené obrúčky.  Sú to symboly manželskej a rodinnej spirituality, ktorá je špecifická pre túto vetvu. Znakom DC je tiež ikona Svätej rodiny:

Formácia v Hnutí Svetlo-Život. Hnutie Svetlo-Život je hnutím evanjelizačno-formačným. To znamená, že po etape evanjelizácie (alebo reevanjelizácie) prechádza účastník trojstupňovou formáciou, ktorá má charakter deuterokatechumenátu, tj. druhotného katechumenátu.

Základom sú letné pätnásťdňové duchovné cvičenia (oázové rekolekcie). Počas týchto rekolekcií sú používané zážitkové metódy, to znamená, že nemá to byť iba suché „učenie sa“, pripomínanie si právd viery (čo tam samozrejme tiež je), ale dôraz sa kladie na aktívne prežitie týchto právd, na otvorenie sa na prítomnosť živého Boha, na osobu Ježiša Krista, ktorý žije medzi nami a vo svetle Jeho slova prežívanie každodenného života s jeho radosťami i starosťami.

I. stupeň oázy kladie do popredia Božie Slovo a s ním spojené život vo viere podľa Slova a  svedectvo života viery.

II. stupeň zdôrazňuje liturgiu a sviatosti, vo svetle Božieho Slova Nového i Starého zákona, obzvlášť knihy Exodu a vedie k prežívaniu liturgie, ako „prameňa“ a „vrcholu“ života Cirkvi.

III. stupeň kladie dôraz na spoločenstvo – Cirkev, ako spoločenstvo spoločenstiev – a vzájomnú službu, diakoniu, v tomto spoločenstve – každý podľa darov, talentov jemu zverených.

Letné duchovné cvičenia majú mať pokračovanie aj po návrate domov – každý stupeň má aj cyklus cezročných stretnutí, ktorých cieľom je prežívať intenzívne svoj život viery, život odovzdaný Kristovi v bežných podmienkach všedného dňa: v rodine, v škole, v práci, na zábave, s priateľmi...

Realizácia služby lásky – diakonie v Hnutí Svetlo-Život na úrovni osobnej sa má uskutočňovať podľa vzoru Krista Sluhu.

Na úrovni organizačnej má Hnutie svoju vnútornú diakonijnú štruktúru (v zmysle biblickom a ekleziálnom sa používa výraz „diakonijná štruktúra“ namiesto pojmu „organizačná štruktúra“), ktorá slúži zabezpečovaniu naplnenia cieľov, ktoré Hnutie má.